Čalúnnické remeslo je staré a veľmi pestré. Renovácie nábytku sú v posledných rokoch populárne, mnohí si opravujú svojpomocne nábytok doma, iní využijú služby šikovných majstrov z čalúnnických dielní. S vývojom materiálov, technológií a čoraz vyššími nárokmi na dizajn sa však mení aj táto profesia. Zatiaľ čo um a schopnosti čalúnnikov boli kedysi dostupné len tým najbohatším, dnes môže služby čalúnnika využiť prakticky ktokoľvek.
Najprv sa všetko šilo ručne.
Ľudia odpradávna zmäkčovali a zatepľovali svoje lôžka, ale až vynález ihly s dierkou im umožnil vytvoriť vrece, ktoré vypchali mäkkým materiálom, na ktorom si ustlali. Tento spôsob sa využíval v čalúnnictve až do 15. storočia – majstri spájali šitím materiál rastlinného a živočíšneho pôvodu, pričom však používali krásn poťahové látky. Tieto výrobky boli drahé a dostupné len tým najbohatším.
Za jeden zo zlomových momentov sa považuje vynález tlačných pružín. Tie zvýšili komfort sedenia a tiež znížili časovú náročnosť výroby čalúneného nábytku. Pôvodne sa pružiny zhotovovali pomocou drevených foriem, ako dva kužele. Používaný železný drôt však ešte nebol dostatočne pružný, a tak sa pružiny pomerne rýchlo deformovali. Začiatkom 19. storočia však nastal výrazný posun v kvalite drôtu, čo sa podpísalo pod masívne rozšírenie kovových pružín ako konštrukčného materiálu v čalúnenom nábytku. Tlačné pružiny boli patentované vo Viedni v roku 1822.
Ďalším veľkým míľnikom bolo vynájdenie polyuretánovej peny v roku 1937, za ktorú vďačíme nemeckému priekopníkovi Ottovi Bayerovi. Vďaka technologickým zdokonaleniam dnes majú čalúnnici k dispozícii veľký rozsah mäkkých polyuretánových pien tretej generácie. Vyrábajú sa v blokoch alebo tvarovkách a pozdvihli kvalitu čalúnnických prác na dnešnú úroveň.
Tak ako sa neustále vyvíjajú čalúnnické materiály , takisto aj konštrukcie nábytku podliehajú náročnejším zadaniam a čalúnnické odvetvie sa zdokonaľuje vo všetkých smeroch. Čalúnenie však stále do veľkej miery závisí najmä od šikovnosti majstra čalúnnika. Na Slovensku sa dá tento trojročný odbor študovať na stredných odborných školách, ale aj na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Tomuto remeslu sa dnes možno vyučiť v moderných podmienkach aj vďaka duálnemu vzdelávaniu.
Prácu šikovných rúk zrýchlili stroje.
Pri výrobe nových kusov nábytku, ale aj pri renovácii a prečalúnení starých stoličiek či kresiel je veľmi dôležité dodržať správne postupy a mať potrebné vybavenie. K základnému vybaveniu patrí aj špeciálny šijací stroj s vyšším výkonom, ktorého vynález dal novú podobu tomuto remeslu a urobil ho dostupným aj pre masy.
Priemyselné šijacie stroje sú uspôsobené na prešívanie veľkých dielcov a niekoľkých vrstiev hrubých poťahových textílii alebo usní. Za vynálezcu prvého šijacieho stroja je považovaný nemecký konštruktér Charles Frederick Weisenthal, ktorého stroj z roku 1755 mal ihlu s uškom uprostred ihly. Kopíroval pohyb ruky, mal však aj veľa nevýhod.
Angličan Thomas Saint zostrojil v roku 1790 šijací stroj s retiazkovým stehom, ktorý o 10 rokov neskôr zdokonalil Nemec Baltasar Krems. Stroj dokázal plynulo podávať látku a mal mnoho zaujímavých prvkov, ktoré sa používajú v podstate dodnes. Najdôležitejším z nich bola ihla s uškom v špičke, ktorá bola základom vynálezu šijacieho stroja s dvojitým prešívacím stehom. Ten bol prvýkrát použitý v roku 1830 a vďačíme zaň rakúskemu krajčírovi Josefovi Madersbergerovi. Za vynálezcu šijacieho stroja je považovaný aj Američan Elias Howe, ktorý si patentoval stroj s dvojitým prešívacím stehom a člnkom. Oproti šičke šijúcej ručne bol vo svojej dobe až päťkrát rýchlejší.
S prvým elektrickým strojom prišla na trh značka Singer v roku 1889. Tá istá spoločnosť začala písať v roku 2002 novú históriu vďaka počítačom riadenému šijaciemu a vyšívaciemu stroju. Stehy neboli nikdy také pravidelné a čisté.
Ťažko je vzdať sa občas starého kvôli novému.
Nové sedačky a kreslá sú dnes ľahko dostupné, čo však mnohým z týchto kúskov nábytku chýba. Preto nie div, že sa mnohí snažia zachovať a obnoviť nábytok zdedený po predkoch. Technológie pokročili, ale jeden z hlavných zmyslov čalúnnictva – urobiť sedačku pohodlným a estetickým prvkom bývania – zostáva rovnaký. Stále však platí, že čalúnnictvo je tradičným remeslom s maximálnym podielom ručnej práce, ktorá mu dodáva vysokú pridanú hodnotu. A preto v dielni každého čalúnnikanájdeme dodnes, prirodzene, špeciálne ihly aj pre ručné šitie.
